Gestorský útvar: sekcia regionálneho školstva, tel.: 59 374 239         ev. č.: 2015-7248/8803:2-10F0

 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva tento metodický pokyn:

50. 1
    Úvodné ustanovenia
    1. Metodický pokyn upravuje postup hodnotenia a klasifikácie prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím, ktorý sa uplatňuje v procese výchovy a vzdelávania v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláškou č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách.

 

11. 2. Metodický pokyn upravuje
       1. zásady hodnotenia žiaka,
       2. získavanie podkladov na hodnotenie žiaka,
       3. hodnotenie prospechu a správania žiaka,
       4. postup pri hodnotení prospechu žiaka,
       5. hodnotenie žiaka v náhradnom termíne,
       6. opravné skúšky,
       7. komisionálnu skúšku,
       8. postup pri hodnotení správania žiaka,
       1. postup do vyššieho ročníka.
50. 2
    Zásady hodnotenia
    1. Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktoré má informatívnu, motivačnú a korekčnú funkciu.
    2. Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo. Žiak a  jeho zákonný zástupca má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.
    3. Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením, kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia alebo slovným komentárom bez vyjadrenia stupňov.[1]) O spôsobe hodnotenia  rozhodne riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade.
    4. Klasifikácia[2]) je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú v jednotlivých vyučovacích predmetoch určenými piatimi stupňami.
    5. Slovné hodnotenie je jednou z foriem hodnotenia, ktorého výsledky v jednotlivých vyučovacích predmetoch  sa vyjadrujú slovne štyrmi stupňami.[3])
    6. Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je forma hodnotenia, pri ktorej sa výsledky niektorých vyučovacích predmetov vyjadrujú stupňom klasifikácie a niektoré sa vyjadrujú slovne.
    7. Slovný komentár o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch bez vyjadrenia stupňov je stručné, výstižné vyjadrenie dosiahnutej úrovne  vzdelávania žiaka k očakávaným výstupom v jednotlivých vyučovacích predmetoch, v ktorom učiteľ zhodnotí klady a citlivo poukáže na nedostatky práce žiaka, jeho správania.
    8. Žiakov so stredným, ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia sa odporúča hodnotiť  formou slovného komentára.
    9. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:
       1. priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter, učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
       2. celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.
    10. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia  a klasifikácie  sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol  vo  vyučovacích  predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými obsahom vzdelávania, osvojené kľúčové kompetencie vymedzené v príslušnom vzdelávacom programe,[4]) usilovnosť, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.
    11. Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:
        1. výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,
        2. požiadavkami na rozvoj kľúčových kompetencií,
        3. obsahom vzdelávania vymedzeným v príslušných vzdelávacích programoch pre žiakov s  mentálnym postihnutím.

 

50. 3
    Získavanie podkladov na hodnotenie
    1. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ: 
       1. sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
       2. sústavným sledovaním výkonov žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
       3. rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové),
       4. analýzou výsledkov rôznych činností žiaka s osobitným zameraním na manuálnu zručnosť a na celkovú vyspelosť,
       5. konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami, podľa potreby s odbornými zamestnancami centra špeciálno-pedagogického poradenstva, so všeobecným lekárom pre deti a dorast,
       6. rozhovormi so žiakom a zákonným zástupcom žiaka.
    2. Žiak je z vyučovacieho predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky, najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období. U žiaka so stredným, ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia  formu skúšania určí učiteľ vzhľadom na individuálne možnosti a schopnosti žiaka.
    3. Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď a tak, aby žiak hodnoteniu porozumel. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 3 dní.
    4. Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.
    5. Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút, prekonzultuje učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania. V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru. U žiaka so stredným, ťažkým a hlbokým stupňom  mentálneho postihnutia sa takáto písomná skúška nevykonáva.
    6. Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka.
    7. Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:
       1. známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,
       2. známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti,
       3. posúdenie prejavov žiaka podľa čl. 2 ods. 10.
50. 4
    Hodnotenie prospechu a správania
    1. Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný

2 – chválitebný

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný.

 

Stupeň 1 (výborný)

Žiak má v presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov a pojmov určených obsahom vzdelávania, a vo vzťahu medzi nimi nepodstatné medzery. Pri  vykonávaní požadovaných rozumových a motorických činností prejavuje niekedy drobné nepresnosti, chyby vie s učiteľovou pomocou korigovať. Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh niekedy s menšími chybami. Uplatňuje poznatky a hodnotí javy a zákonitosti podľa podnetov učiteľa. Jeho myslenie je v celku správne, ale pomalšie. Ústny a písomný prejav  je pomerne správny a výstižný, grafický prejav je úhľadný  a estetický. Kvalita výsledkov jeho činnosti je občas narušená nedostatkami. Žiak je schopný pracovať po predchádzajúcom návode učiteľa.

 

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak má v presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov, pojmov určených obsahom vzdelávania, a vo vzťahoch medzi nimi ojedinelé podstatnejšie medzery. Pri vykonávaní požadovaných rozumových a motorických činností prejavuje nepresnosti, ktoré dokáže s pomocou učiteľa korigovať. Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh s menšími chybami. Pri využívaní poznatkov na výklad a hodnotenie javov je menej samostatný a potrebuje vedenie učiteľa. Jeho myslenie vykazuje drobné nepresnosti. Ústny a písomný prejav má zvyčajne nedostatky v správnosti a presnosti, grafický prejav je menej estetický. Kvalita výsledkov jeho činnosti je narušená nedostatkami. Žiak je po predchádzajúcom návode učiteľa schopný s menšími ťažkosťami samostatne pracovať.

 

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak má v presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov, pojmov určených obsahom vzdelávania, a vo vzťahoch medzi nimi závažné medzery. Pri vykonávaní požadovaných rozumových a motorických činností prejavuje často nepresnosti. Na výklad a hodnotenie javov dokáže svoje vedomosti uplatniť obmedzene a len s pomocou učiteľa. Niekedy prejavuje aj väčšie nedostatky v myslení. Ústny aj písomný prejav žiaka je slabý, grafický prejav je často menej estetický. Kvalita výsledkov jeho činnosti je narušená značnými nedostatkami. Žiak je schopný samostatne pracovať pod občasným dohľadom učiteľa.

 

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má v presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov, pojmov určených v obsahu vzdelávania, a vo vzťahoch medzi nimi mnoho závažných nedostatkov. Pri vykonávaní požadovaných rozumových a motorických činností prejavuje mnoho značných nepresností. Na výklad a hodnotenie javov dokáže svoje vedomosti uplatniť veľmi obmedzene a len za stálej pomoci učiteľa. Má často väčšie nedostatky v myslení. Ústny aj písomný prejav žiaka je veľmi slabý, grafický prejav nie je estetický. Kvalita výsledkov jeho činnosti je narušená veľkými nedostatkami. Žiak je schopný pracovať iba pod trvalým dohľadom učiteľa.

 

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si učivo určené v obsahu vzdelávania neosvojil. Trvalo má veľmi podstatné nedostatky vo vykonávaní požadovaných rozumových a motorických činností. Medzerovité a nepresné osvojenie vedomostí a zručností žiaka nestačí na riešenie teoretických a praktických úloh. Pri výklade a hodnotení javov nedokáže uplatniť svoje vedomosti ani za pomoci učiteľa. Trvalo má výrazné nedostatky v myslení. Jeho ústny a písomný prejav je celkom nevyhovujúci. Aj grafický prejav je na veľmi nízkej úrovni. Žiak nie je schopný uspokojivo pracovať ani pod trvalým dohľadom učiteľa.

 

1. 2. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný, prvý až štvrtý ročník uvádza arabskou číslicou, označujúcou klasifikačný stupeň, na vysvedčení pre piaty až deviaty ročník sa vypíše slovom.
   3. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný, prvý až deviaty ročník vo variante A môže hodnotiť slovne stupňami:
      1. dosiahol veľmi dobré výsledky, 
      2. dosiahol dobré výsledky,
      3. dosiahol uspokojivé výsledky,
      4. dosiahol neuspokojivé výsledky.

 

Stupeň „dosiahol veľmi dobré výsledky“

Žiak je aktívny, tvorivý, prevažne samostatný, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti určené obsahom vzdelávania. Využíva svoje osobné predpoklady a úspešne ich rozvíja v individuálnych a kolektívnych prejavoch. Jeho ústny a písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Žiak aplikuje osvojené vedomosti, zručnosti a návyky v nových úlohách. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je veľmi dobrá.

 

Stupeň „dosiahol dobré výsledky“ 

Žiak je menej aktívny, snaží sa byť tvorivý a samostatný, prevažne ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti určené obsahom vzdelávania. Iba čiastočne využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave. Jeho ústny a písomný prejav je takmer správny a prevažne výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Vedomosti a zručnosti aplikuje s čiastočnou pomocou učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je dobrá.

 

Stupeň „dosiahol uspokojivé výsledky“

Žiak je prevažne pasívny, nerozširuje svoju tvorivosť, nie je samostatný. Poznatky, pojmy a zákonitosti podľa obsahu vzdelávania ovláda iba čiastočne. Grafický prejav je málo estetický. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti a výstižnosti nedostatky. Žiak často potrebuje usmernenie svojej práce a pomoc učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je uspokojivá.

 

Stupeň „dosiahol neuspokojivé výsledky“

Žiak je v činnosti pasívny a nesamostatný. Neosvojil si poznatky, pojmy a zákonitosti požadované obsahom vzdelávania, nedokáže ich využívať. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Úlohy rieši s častými a závažnými chybami. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, svoje minimálne vedomosti a zručnosti aplikuje len pomocou učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je neuspokojivá.

1. 4. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný, prvý až

desiaty ročník vo variante B môže hodnotiť slovne stupňami:

1. dosiahol veľmi dobré výsledky,
2.  dosiahol dobré výsledky,
3. dosiahol uspokojivé výsledky,
4. dosiahol neuspokojivé výsledky.

 

Stupeň „dosiahol veľmi dobré výsledky“

Žiak je prevažne aktívny a samostatný. Ovláda poznatky, pojmy a niektoré zákonitosti určené obsahom vzdelávania. Využíva a rozvíja svoje osobné predpoklady v individuálnych a kolektívnych prejavoch. Jeho ústny a písomný prejav je prevažne správny a výstižný. Grafický prejav je estetický. Žiak aplikuje osvojené vedomosti, zručnosti a návyky v nových úlohách. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je veľmi dobrá.

 

Stupeň „dosiahol dobré výsledky“          

Žiak je menej aktívny, snaží sa byť samostatný, prevažne ovláda poznatky a pojmy určené obsahom vzdelávania. Iba čiastočne využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave. Jeho ústny aj písomný prejav je menej presný, menej výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Vedomosti a zručnosti aplikuje s čiastočnou pomocou učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je dobrá.

 

Stupeň „dosiahol uspokojivé výsledky“

Žiak je prevažne pasívny. Poznatky a pojmy určené obsahom vzdelávania ovláda iba čiastočne. Grafický prejav je málo estetický. Jeho ústny a  písomný  prejav  má v správnosti a výstižnosti nedostatky. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, potrebuje usmernenie svojej práce a pomoc učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je uspokojivá.

 

Stupeň „dosiahol neuspokojivé výsledky“

Žiak je v činnosti pasívny a nesamostatný. Neosvojil si poznatky a pojmy určené obsahom vzdelávania, nedokáže ich využívať. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Úlohy rieši s častými a závažnými chybami. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, svoje minimálne vedomosti a zručnosti aplikuje len pomocou učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je neuspokojivá.

 

1. 5. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný, prvý až

desiaty ročník vo variante C môže hodnotiť slovne stupňami:

1. dosiahol veľmi dobré výsledky,
2.  dosiahol dobré výsledky,
3. dosiahol uspokojivé výsledky,
4. dosiahol neuspokojivé výsledky.

 

Stupeň „dosiahol veľmi dobré výsledky“

Žiak je prevažne aktívny, čiastočne samostatný. Ovláda poznatky a pojmy  určené obsahom vzdelávania. Využíva a čiastočne rozvíja svoje osobné predpoklady v individuálnych a kolektívnych prejavoch. Jeho ústny, písomný a grafický prejav je adekvátny stupňu postihnutia. Žiak aplikuje osvojené poznatky v nových úlohách s čiastočnou pomocou učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je veľmi dobrá.

 

Stupeň „dosiahol dobré výsledky“          

Žiak je menej aktívny, snaží sa byť samostatný, prevažne ovláda poznatky a pojmy určené obsahom vzdelávania. Iba čiastočne využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave. Jeho ústny, písomný a grafický prejav dosahuje dobré výsledky vzhľadom na stupeň postihnutia. Získané poznatky a zručnosti aplikuje v úlohách s pomocou učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je dobrá.

 

Stupeň „dosiahol uspokojivé výsledky“

Žiak je prevažne pasívny. Poznatky a pojmy určené obsahom vzdelávania ovláda iba čiastočne. Jeho ústny, písomný a grafický prejav vykazuje uspokojivé výsledky vzhľadom na stupeň postihnutia. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, potrebuje usmernenie svojej práce a pomoc učiteľa. Kvalita výsledkov  činnosti žiaka je uspokojivá.

 

Stupeň „dosiahol neuspokojivé výsledky“

Žiak je v činnosti pasívny a nesamostatný. Neosvojil si poznatky a pojmy požadované obsahom vzdelávania. Svoje minimálne vedomosti a zručnosti aplikuje len pomocou učiteľa.

Jeho ústny, písomný  a grafický prejav je neuspokojivý aj s prihliadnutím na stupeň postihnutia. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je neuspokojivá.

 

1. 6. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný, prvý až desiaty ročník vo variante A, B a C môže hodnotiť slovným komentárom bez vyjadrenia stupňov podľa týchto zásad:                                              

Slovný komentár má byť vecný, komplexný, motivujúci, pozitívne formulovaný. Má vystihovať, čo žiak v danom období dosiahol, jeho pokroky, snaženie a vzťah k jednotlivým činnostiam. Učiteľ posudzuje výsledky práce žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada na závažnosť jeho mentálneho postihnutia a vynaloženého úsilia.

 

1. 7. Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – veľmi dobré,

2 – uspokojivé,

3 – menej uspokojivé,

4 – neuspokojivé.

 

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a školský poriadok a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

 

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá správania a školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

 

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

 

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

 

1. 8. Celkové hodnotenie žiaka sa vo všetkých ročníkoch  na konci prvého polroka  a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:
      1. prospel (,
      2. neprospel (a).

 

0. 9. Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroka vyjadruje výsledky jeho  hodnotenia a klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.
   10. Žiak prospel, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „nedostatočný“ alebo  „dosiahol neuspokojivé výsledky“. Pri hodnotení slovným komentárom žiak prospel, ak zvládol  učivo povinných vyučovacích  predmetov v príslušnom vzdelávacom programe.
   11.  Žiak neprospel, ak bol z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške hodnotený ako „nedostatočný“ alebo  „dosiahol neuspokojivé výsledky“. Pri hodnotení slovným komentárom žiak neprospel, ak nezvládol  očakávaný výstup v povinných vyučovacích predmetoch príslušného vzdelávacieho programu.
   12. Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení slovným komentárom žiak neprospel, ak nezvládol  očakávaný výstup v povinných vyučovacích predmetoch príslušného vzdelávacieho programu.
   13. Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné hodnotiť ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných.
   14.  Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:
1. absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,
2.   neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takéhoto žiaka je neprospel,
3.  neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované činnosti v rámci príslušného vyučovacieho predmetu, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval.
   15. Žiak, ktorý bol oslobodený od  vyučovania niektorého vyučovacieho predmetu sa v ňom nehodnotí a kolónka príslušného predmetu sa na vysvedčení nevypĺňa, prečiarkne sa. Ak sa žiak zúčastňoval  nepovinných predmetov, na vysvedčení sa uvádza slovo absolvoval(a).

50. 5
    Postup pri hodnotení prospechu žiaka
    1. Stupeň prospechu určí učiteľ, ktorý vyučuje príslušný vyučovací predmet.
    2. Vyučovací predmet, ktorý vyučuje viac učiteľov, stupeň prospechu žiaka určia za hodnotiace obdobie po vzájomnej dohode.
    3. Pri celkovom hodnotení sa pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých vyučovacích predmetoch hodnotí kvalita vedomostí, zručností a návykov, ktorú žiak dosiahol na konci hodnotiaceho obdobia, pričom sa prihliada na systematickosť práce a úsilia žiaka počas celého obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru klasifikácie za príslušné obdobie. Riaditeľ školy určí spôsob, akým budú triedni učitelia a vedenie školy informovaní o stave hodnotenia žiaka v triede, zabezpečí zjednotenie hodnotiacich kritérií u všetkých učiteľov školy.
    4. Prípady zaostávania prospechu žiakov a nedostatky v ich správaní prerokúva pedagogická rada v prvom polroku spravidla do 15. novembra a v druhom polroku do 15. apríla. V prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka bezprostredne preukázateľným spôsobom o tejto skutočnosti informuje zákonného zástupcu žiaka triedny učiteľ.
    5. Pedagogická rada zameraná na hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna príslušného školského roka.
    6. Na konci hodnotiaceho obdobia v termíne, ktorý určí riaditeľ školy, najneskôr však 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady o hodnotení, pripraví triedny učiteľ návrhy hodnotenia a klasifikácie, ktoré sa po prerokovaní v pedagogickej rade zapíšu do triedneho výkazu. Vyučujúci príslušného vyučovacieho  predmetu pripravia návrhy na opravné skúšky a hodnotenie v náhradnom termíne. Hodnotenie preukázaného výkonu žiaka v príslušnom vyučovacom predmete nemôže byť znížené na základe správania žiaka.
    7. Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých vyučovacích predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom informujú zákonného zástupcu žiaka o prospechu a správaní žiaka. Na informovanie zákonného zástupcu o priebežných výsledkoch žiaka sa používa žiacka knižka, internetová žiacka knižka alebo iný informačný prostriedok.
    8. Ak žiak prestupuje do inej školy, riaditeľ školy, ktorú žiak navštevoval, zašle záznam o jeho správaní a prospechu za neukončené hodnotiace obdobie riaditeľovi školy, do ktorej žiak prestupuje. Tento záznam sa využije na hodnotenie žiaka. Ak žiak prestupuje do inej školy po 15. novembri alebo po 15. apríli, je záznam súčasne podkladom na celkové hodnotenie žiaka.
    9. Žiak, ktorý navštevoval školu pri zdravotníckom zariadení, v diagnostickom centre alebo liečebno-výchovnom zariadení (ďalej len „škola pri zariadení“), sa celkovo hodnotí v kmeňovej škole. Pri hodnotení v kmeňovej škole sa berie do úvahy priebežné hodnotenie v škole pri zariadení. Ak žiak navštevoval školu pri zariadení nepretržite viac ako tri mesiace pred koncom hodnotiaceho obdobia, kmeňová škola preberá návrh na celkové hodnotenie zo školy pri zariadení v tých vyučovacích  predmetoch, ktoré sa v nej vyučoval. Návrh sa zasiela po prerokovaní v pedagogickej rade školy pri zariadení najneskôr 14 dní pred termínom vydávania vysvedčenia. V ostatných vyučovacích predmetoch sa nehodnotí.
    10. Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z. žiak získa primárne vzdelanie. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.  Na vysvedčení posledného ročníka sa uvedie stupeň dosiahnutého vzdelania nasledovne: „Žiak (žiačka) získal (získala) primárny stupeň vzdelania“. Ak žiak ukončil povinnú školskú dochádzku uvedú sa aj  údaje o ukončení povinnej školskej dochádzky nasledovne: „Žiak (žiačka) ukončil (ukončila) povinnú školskú dochádzku“.
    11. V doložke vysvedčenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa uvádzajú  aj ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jeho vzdelávaním, ako napríklad vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, variant vzdelávacieho programu, podľa ktorého bol vzdelávaný; ak ukončil povinnú školskú dochádzku v nižšom ako poslednom ročníku aj ročník ukončenia povinnej školskej dochádzky.
50. 6
    Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne
    1. Ak nemožno žiaka pre závažné objektívne príčiny hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ školy určí na jeho hodnotenie  náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie zodpovedá príslušný vyučujúci vyučovacieho predmetu.[5])
    2. Ak nemožno žiaka pre závažné objektívne príčiny hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, riaditeľ školy určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby  sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta.[6])
50. 7
    Opravné skúšky
    1. Žiak, ktorý má na konci druhého polroka najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, alebo pri hodnotení slovným komentárom nezvládol  očakávaný výstup v povinných vyučovacích predmetoch,  alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto vyučovacích predmetov opravnú skúšku.[7])
    2. Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, ktorý na konci druhého polroka je hodnotený slovom neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade.
    3. Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky podľa odseku 1 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra; žiakovi, ktorý bol hodnotený podľa čl. 6 odseku 2 najneskôr do 15. októbra.[8])
    4. Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný, alebo dosiahol neuspokojivé výsledky, alebo nezvládol očakávaný výstup .
    5. O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum  vykonania skúšky a jej výsledok sa zaznamenajú do triedneho výkazu.
50. 8
    Komisionálna skúška
    1. Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak:
       1. je skúšaný v náhradnom termíne,
       2. vykonáva opravnú skúšku,
       3. o preskúšanie požiada zákonný zástupca,
       4. sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa školy,
       5. sa žiak zaraďuje do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka.
    2. Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania  všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne  predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti žiaka, na základe ktorej po prerokovaní  v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie prospechu žiaka. Písomná správa o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti žiaka obsahuje:
       1. údaje identifikujúce žiaka,
       2. hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka,
       3. návrh hodnotenia.
    3. Ak má zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia jednotlivých predmetov na konci prvého polroka a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa vydania výpisu hodnotenia za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.
    4. Preskúšanie sa uskutoční neodkladne, najneskôr do desiatich dní od vydania rozhodnutia. Ak pre neprítomnosť žiaka nemožno preskúšanie uskutočniť v tomto termíne, nemožno žiaka ďalej preskúšavať. Výsledok preskúšania, ktorý je konečný, oznámi riaditeľ školy zákonnému zástupcovi žiaka. Ďalšie preskúšanie žiaka je neprípustné. Na požiadanie zákonného zástupcu žiaka môže byť zákonný zástupca prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.
50. 9
    Postup pri hodnotení správania žiaka
    1. Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin môže riaditeľ školy udeliť žiakovi pochvalu alebo iné ocenenie.
    2. Návrh  na  udelenie  pochvaly  alebo  iného  ocenenia  sa  prerokuje v pedagogickej rade.
    3. Pochvala alebo iné ocenenie sa zaznamenávajú do triedneho výkazu.
    4. Opatrenie na posilnenie disciplíny žiaka sa ukladá po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku. Podľa závažnosti previnenia sa ukladá niektoré z opatrení, najmä napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy.
    5. O udelení opatrenia informuje riaditeľ školy preukázateľným spôsobom zákonného zástupcu žiaka, opatrenie sa zaznamená do triedneho výkazu.
    6. Vo výnimočných prípadoch sa správanie žiaka, ktorý nie je dostatočne schopný ho ovládať neklasifikuje. Rozhoduje o tom triedny  učiteľ  a  riaditeľ  školy v spolupráci so psychológom, odborným lekárom a zákonným zástupcom žiaka. V triednom výkaze sa uvedie, prečo žiak nebol klasifikovaný. Na vysvedčení sa uvedie „nehodnotené“.
50. 10
    Postup do vyššieho ročníka
    1. Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.
    2. Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník. Pri hodnotení slovným komentárom ak žiak nezvládol učivo polovice predmetov vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami a Človek a svet práce a jeho vedomosti a zručnosti mu neumožňujú zvládnutie učiva nasledujúceho ročníka ani v najnižšej možnej miere, opakuje ročník.
    3. Bez absolvovania predchádzajúceho ročníka, alebo jeho časti môže žiak postúpiť do vyššieho ročníka ak ovláda učivo ročníka, ktorý neabsolvoval a dosiahol vek zodpovedajúci tomuto ročníku. Po komisionálnom preskúšaní žiaka prerokujú jeho postup učitelia jednotlivých predmetov na pedagogickej rade. Návrh schvaľuje riaditeľ školy.
    4. Ak  žiak neprospel  v  roku,  kedy končí  povinnú školskú  dochádzku a žiak 9. ročníka, ktorý bol prijatý do odborného učilišťa alebo praktickej školy, ročník neopakuje.
50. 11
    Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa Metodické pokyny č. 32/2011, č. 35/2011, č. 36/2011 z 1. júna 2011 na hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím ISCED - 1.

50. 12
    Účinnosť

Tento metodický pokyn nadobúda účinnosť 1. septembra 2015.

 

Obsah

Metodický pokyn č. 19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím – primárne vzdelávanie.. 1

Čl. 1     Úvodné ustanovenia. 1

Čl. 2     Zásady hodnotenia. 1

Čl. 3     Získavanie podkladov na hodnotenie. 3

Čl. 4     Hodnotenie prospechu a správania. 4

Čl. 5     Postup pri hodnotení prospechu žiaka. 9

Čl. 6     Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne. 11

Čl. 7     Opravné skúšky. 11

Čl. 8     Komisionálna skúška. 12

Čl. 9     Postup pri hodnotení správania žiaka. 12

Čl. 10  Postup do vyššieho ročníka. 13

Čl. 11  Zrušovacie ustanovenie. 13

Čl. 12  Účinnosť 13

Obsah. 14